ŠTOKHOLM - Kedysi Spojené štáty vnímali súboj medzi demokraciou a autoritárstvom ako jedinú určujúcu otázku. Práve tento pohľad, ktorý sa vytvoril počas druhej svetovej vojny, vytvoril také silné transatlantické väzby. Počas mnohých desaťročí sa spojenectvo medzi USA a Európou netýkalo len bezpečnosti, ale aj ideológie a spoločných hodnôt. Preto tento vzťah pretrváva už 80 rokov.
Teraz sa však vďaka americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi svet spred dvoch mesiacov už zdá byť vzdialenou históriou. Samotná povaha Západu sa nám pred očami mení rýchlosťou blesku. Tento rozvrat je taký náhly a dezorientujúci, že mnohí ostali chytať sa kotvy. Nová realita sa stala zjavnou, keď sa USA pripojili k Rusku a niekoľkým ďalším vylúčeným autoritárskym krajinám a hlasovali proti rezolúcii Valného zhromaždenia OSN odsudzujúcej ruskú agresiu proti Ukrajine pri treťom výročí úplnej invázie. Bol to prelomový deň - dátum, ktorý zostane neslávne známy.
Je zrejmé, že dôsledky novej zahraničnej politiky USA sú hlboké. Nikto nemôže poprieť, že transatlantická bezpečnostná aliancia sa rozpadá. Politickí lídri možno cítia povinnosť verejne trvať na tom, že staré záväzky v oblasti vzájomnej obrany zostávajú pevné, ale nikoho neoklamú - dokonca ani seba. Dôveryhodnosť aliancie závisí od osoby v Bielom dome, a tá nie je dôveryhodná, pokiaľ ide o otázky transatlantickej bezpečnosti.
Navyše sme svedkami výrazného odklonu od prvej Trumpovej administratívy, ktorá aspoň udržiavala transatlantické ideologické spojenectvo do značnej miery neporušené. Vystúpenie viceprezidenta J. D. Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii naznačilo, že tentoraz je to inak. Jeho posolstvo vyvolalo šok v európskych bezpečnostných, obranných a zahraničnopolitických kruhoch. Nielenže odmietol ako nepodstatné bezpečnostné otázky, ktoré ukotvovali NATO trištvrte storočia, ale úplne prekreslil ideologickú mapu tak, aby postavil Európu a USA proti sebe. USA zrazu nevyzerali ako spojenec, ale ako protivník.
Fundamentalisti MAGA ("Make America Great Again") v jadre Trumpovej administratívy vedú kultúrnu vojnu, ktorej cieľom je transformácia americkej spoločnosti. Ich projekt je do veľkej miery reakčnou kontrarevolúciou proti liberálnym tendenciám, ktoré podľa nich rozvrátili ich krajinu. MAGA sa chce vrátiť k vojenskejšej, konzervatívnejšej a poloizolačnejšej verzii americkej výnimočnosti. Jej určujúci boj ako taký nemá nič spoločné so súbojom medzi demokraciou a autoritárstvom. Tieto slová v jeho naratívoch takmer nefigurujú.
Vzhľadom na povahu svojho projektu kultúrnej vojny MAGA vníma Európu ako protivníka. Vance, ktorý svoju rétoriku zjednotil s európskymi pravicovými extrémistami, tvrdí, že Európe "hrozí, že sa zapojí do civilizačnej samovraždy". Podobne Elon Musk, Trumpov hlavný finančný podporovateľ a poradca, otvorene viedol kampaň za krajne pravicové strany v Nemecku a Spojenom kráľovstve. Pri pohľade do budúcnosti budeme takmer určite svedkami ďalšej takejto propagácie v krajinách ako Poľsko a Rumunsko (kde súd minulý rok zrušil výsledok prvého kola volieb s odvolaním sa na zasahovanie Ruska). Keďže ideológovia MAGA považujú otvorené, liberálne európske spoločnosti za rozšírenie svojich nepriateľov doma, ich podpora neliberálnych, antidemokratických síl je úplne logická.
Access every new PS commentary, our entire On Point suite of subscriber-exclusive content – including Longer Reads, Insider Interviews, Big Picture/Big Question, and Say More – and the full PS archive.
Subscribe Now
Majú tiež zásadne odlišný pohľad na Rusko. Nie je náhoda, že ich rétorika sa často zhoduje s rétorikou režimu ruského prezidenta Vladimira Putina (niekedy takmer doslovne). MAGA aj Putin sa rovnako hlásia k agresívnemu nacionalizmu a nepriateľstvu voči liberálnym hodnotám; obaja donekonečna omieľajú suverenitu a úlohu silných vodcov a silných národov pri formovaní budúcnosti. Či už ste v Kremli alebo v Bielom dome, takzvaní globalisti sú nepriatelia.
Zatiaľ čo Bidenova administratíva si zjavne želala zmenu režimu v Rusku - aj keď to nikdy nebolo vyjadrené ako oficiálny politický cieľ -, Trumpova administratíva chce zmenu režimu v Európe. Európa už nie je spojencom, ale nepriateľom; a hoci Rusko (zatiaľ) nemusí byť plnohodnotným spojencom USA, nie je ani protivníkom. Putinov režim má k súčasnej americkej administratíve bližšie ideologicky, než budú mať kedy Európania.
Ak existuje nejaká nádej pre transatlantický svet, spočíva v tom, že USA nie sú jednotné. Na rozdiel od toho, čo tvrdí, Trump nemá mandát na to, čo robí. Ale vzhľadom na to, že americká spoločnosť je taká polarizovaná, nie je ľahké predpovedať jej politickú trajektóriu. Aj keď je čiastočný návrat k starým poriadkom stále možný, sily poháňajúce reakčnú kontrarevolúciu tu budú ešte dlhé roky.
Svet to musí vziať na vedomie a podľa toho formovať svoju politiku. Európania môžu dúfať v najlepšie, ale musia sa pripraviť aj na najhoršie. To, čo sa kedysi zdalo nemožné - darebácka Amerika - sa stalo až príliš pravdepodobným.
To have unlimited access to our content including in-depth commentaries, book reviews, exclusive interviews, PS OnPoint and PS The Big Picture, please subscribe
America's history is replete with episodes in which vigorous government action proved essential to achieving shared prosperity. With a lethal mutation of neoliberalism now destroying US state capacity, understanding what came before has never been more important.
urges the creation of public utilities to accelerate decarbonization and improve living standards.
“Agentic AI” represents a crossroads. While AI could be a good adviser to humans – furnishing us with useful, reliable, and relevant information in real time – autonomous AI agents are likely to usher in many foreseeable problems, while eroding many of the gains that the technology might have offered.
sees a technological crossroads ahead – and argues that one path should not be taken.
ŠTOKHOLM - Kedysi Spojené štáty vnímali súboj medzi demokraciou a autoritárstvom ako jedinú určujúcu otázku. Práve tento pohľad, ktorý sa vytvoril počas druhej svetovej vojny, vytvoril také silné transatlantické väzby. Počas mnohých desaťročí sa spojenectvo medzi USA a Európou netýkalo len bezpečnosti, ale aj ideológie a spoločných hodnôt. Preto tento vzťah pretrváva už 80 rokov.
Teraz sa však vďaka americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi svet spred dvoch mesiacov už zdá byť vzdialenou históriou. Samotná povaha Západu sa nám pred očami mení rýchlosťou blesku. Tento rozvrat je taký náhly a dezorientujúci, že mnohí ostali chytať sa kotvy. Nová realita sa stala zjavnou, keď sa USA pripojili k Rusku a niekoľkým ďalším vylúčeným autoritárskym krajinám a hlasovali proti rezolúcii Valného zhromaždenia OSN odsudzujúcej ruskú agresiu proti Ukrajine pri treťom výročí úplnej invázie. Bol to prelomový deň - dátum, ktorý zostane neslávne známy.
Je zrejmé, že dôsledky novej zahraničnej politiky USA sú hlboké. Nikto nemôže poprieť, že transatlantická bezpečnostná aliancia sa rozpadá. Politickí lídri možno cítia povinnosť verejne trvať na tom, že staré záväzky v oblasti vzájomnej obrany zostávajú pevné, ale nikoho neoklamú - dokonca ani seba. Dôveryhodnosť aliancie závisí od osoby v Bielom dome, a tá nie je dôveryhodná, pokiaľ ide o otázky transatlantickej bezpečnosti.
Navyše sme svedkami výrazného odklonu od prvej Trumpovej administratívy, ktorá aspoň udržiavala transatlantické ideologické spojenectvo do značnej miery neporušené. Vystúpenie viceprezidenta J. D. Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii naznačilo, že tentoraz je to inak. Jeho posolstvo vyvolalo šok v európskych bezpečnostných, obranných a zahraničnopolitických kruhoch. Nielenže odmietol ako nepodstatné bezpečnostné otázky, ktoré ukotvovali NATO trištvrte storočia, ale úplne prekreslil ideologickú mapu tak, aby postavil Európu a USA proti sebe. USA zrazu nevyzerali ako spojenec, ale ako protivník.
Fundamentalisti MAGA ("Make America Great Again") v jadre Trumpovej administratívy vedú kultúrnu vojnu, ktorej cieľom je transformácia americkej spoločnosti. Ich projekt je do veľkej miery reakčnou kontrarevolúciou proti liberálnym tendenciám, ktoré podľa nich rozvrátili ich krajinu. MAGA sa chce vrátiť k vojenskejšej, konzervatívnejšej a poloizolačnejšej verzii americkej výnimočnosti. Jej určujúci boj ako taký nemá nič spoločné so súbojom medzi demokraciou a autoritárstvom. Tieto slová v jeho naratívoch takmer nefigurujú.
Vzhľadom na povahu svojho projektu kultúrnej vojny MAGA vníma Európu ako protivníka. Vance, ktorý svoju rétoriku zjednotil s európskymi pravicovými extrémistami, tvrdí, že Európe "hrozí, že sa zapojí do civilizačnej samovraždy". Podobne Elon Musk, Trumpov hlavný finančný podporovateľ a poradca, otvorene viedol kampaň za krajne pravicové strany v Nemecku a Spojenom kráľovstve. Pri pohľade do budúcnosti budeme takmer určite svedkami ďalšej takejto propagácie v krajinách ako Poľsko a Rumunsko (kde súd minulý rok zrušil výsledok prvého kola volieb s odvolaním sa na zasahovanie Ruska). Keďže ideológovia MAGA považujú otvorené, liberálne európske spoločnosti za rozšírenie svojich nepriateľov doma, ich podpora neliberálnych, antidemokratických síl je úplne logická.
Introductory Offer: Save 30% on PS Digital
Access every new PS commentary, our entire On Point suite of subscriber-exclusive content – including Longer Reads, Insider Interviews, Big Picture/Big Question, and Say More – and the full PS archive.
Subscribe Now
Majú tiež zásadne odlišný pohľad na Rusko. Nie je náhoda, že ich rétorika sa často zhoduje s rétorikou režimu ruského prezidenta Vladimira Putina (niekedy takmer doslovne). MAGA aj Putin sa rovnako hlásia k agresívnemu nacionalizmu a nepriateľstvu voči liberálnym hodnotám; obaja donekonečna omieľajú suverenitu a úlohu silných vodcov a silných národov pri formovaní budúcnosti. Či už ste v Kremli alebo v Bielom dome, takzvaní globalisti sú nepriatelia.
Zatiaľ čo Bidenova administratíva si zjavne želala zmenu režimu v Rusku - aj keď to nikdy nebolo vyjadrené ako oficiálny politický cieľ -, Trumpova administratíva chce zmenu režimu v Európe. Európa už nie je spojencom, ale nepriateľom; a hoci Rusko (zatiaľ) nemusí byť plnohodnotným spojencom USA, nie je ani protivníkom. Putinov režim má k súčasnej americkej administratíve bližšie ideologicky, než budú mať kedy Európania.
Ak existuje nejaká nádej pre transatlantický svet, spočíva v tom, že USA nie sú jednotné. Na rozdiel od toho, čo tvrdí, Trump nemá mandát na to, čo robí. Ale vzhľadom na to, že americká spoločnosť je taká polarizovaná, nie je ľahké predpovedať jej politickú trajektóriu. Aj keď je čiastočný návrat k starým poriadkom stále možný, sily poháňajúce reakčnú kontrarevolúciu tu budú ešte dlhé roky.
Svet to musí vziať na vedomie a podľa toho formovať svoju politiku. Európania môžu dúfať v najlepšie, ale musia sa pripraviť aj na najhoršie. To, čo sa kedysi zdalo nemožné - darebácka Amerika - sa stalo až príliš pravdepodobným.