VARŠAVA - Nepriateľský režim amerického prezidenta Donalda Trumpa konečne prinútil Európu, aby sa prebudila. Keďže americkí predstavitelia spochybňujú transatlantické spojenectvo, nastupujúci nemecký kancelár Friedrich Merz nedávno presvedčil zákonodarcov, aby prehodnotili "dlhovú brzdu" krajiny, aby sa mohli zvýšiť výdavky na obranu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala na vytvorenie fondu vo výške 800 miliárd EUR (872 miliárd USD) na posilnenie tvrdej sily EÚ. A britský premiér Keir Starmer sa zaviazal zvýšiť výdavky na obranu na 2,5 % HDP do roku 2027 a dúfa, že do roku 2030 dosiahnu 3 %.
To všetko je už dávno potrebné. Ako sa začiatkom marca vyjadril poľský premiér Donald Tusk, je absurdné, že "500 miliónov Európanov žiada 300 miliónov Američanov, aby ich bránili pred 140 miliónmi Rusov". Tusk mal na mysli, že Európa má obrovský obranný potenciál, oveľa väčší ako Rusko a dokonca väčší ako Spojené štáty, ktoré garantujú bezpečnosť Európy od konca druhej svetovej vojny.
Tusk má, samozrejme, pravdu: V krajinách EÚ, ako aj v Spojenom kráľovstve a Nórsku žije viac ako 500 miliónov ľudí. A ak k nim pripočítame Turecko, Ukrajinu a Kanadu, toto číslo sa blíži k 700 miliónom. Tieto krajiny majú približne tri milióny aktívnych vojakov a ďalších 1 - 1,5 milióna záložníkov. Z matematického hľadiska sa teda Európa nemá čoho obávať, ani keby Trump vystúpil z NATO alebo podmienil americkú reakciu na agresiu voči spojencovi, povedzme, zrušením ciel na dovoz z USA zo strany spojenca.
To je sotva vzdialený scenár. Poľsko musí brať vážne hrubé poznámky Elona Muska na adresu nášho ministra zahraničných vecí. Nemôžeme si dovoliť ani odmietnuť hrozbu nastupujúceho veľvyslanca USA o "odvetných opatreniach", ak naša vláda zavedie daň na spoločnosti Google a Apple. Neprekáža nám, že iné krajiny s takouto daňou - ktoré však nemajú spoločnú hranicu s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou - podobnej hrozbe zo strany USA nečelili.
Dnes nikto nemôže zaručiť, že Trump bude dodržiavať článok 5 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého útok na jedného člena NATO je útokom na všetkých. Bude líder krajiny EÚ alebo NATO napadnutej Ruskom verejne pranierovaný a šikanovaný Trumpom a viceprezidentom J. D. Vanceom v Oválnej pracovni, ako sa to stalo Volodymyrovi Zelenskému?
Našťastie európski politici si uvedomujú, čo treba urobiť. Myšlienka francúzskeho prezidenta Emmanuela Macronarozšíriť francúzsky jadrový dáždnik na všetky európske krajiny NATO je dobrým východiskom, rovnako ako diskusie o vybudovaní európskeho zbrojného priemyslu, ktorý dnes v mnohých krajinách EÚ prakticky neexistuje. Napríklad zbrane a munícia, ktoré Portugalsko každoročne vyrobí, by mohli zaplatiť nákup iba šiestich alebo siedmich tankov Abrams.
At a time of escalating global turmoil, there is an urgent need for incisive, informed analysis of the issues and questions driving the news – just what PS has always provided.
Subscribe to Digital or Digital Plus now to secure your discount.
Subscribe Now
Problém spočíva v tom, že v Európe chýba skutočné zjednotenie trhu. Predstavte si, že vediem jednoosobovú spoločnosť v Poľsku. Ak by som chcel pôsobiť v inej krajine EÚ, musel by som absolvovať toľko formálnych postupov - registráciu, otvorenie bankového účtu, oboznámenie sa s vnútroštátnymi predpismi (zákonník práce, pravidlá bezpečnosti práce, ochrana životného prostredia, ochrana osobných údajov a ďalšie) -, že nemá ekonomický zmysel sa o to pokúšať. V praxi to znamená, že malý podnik z jednej krajiny EÚ nemôže pôsobiť v inej krajine.
Uvedomuje si to aj samotná EÚ, a preto vytvorila osobitný štatút spoločnosti, ktorý sa oficiálne nazýva európska spoločnosť. Takáto spoločnosť môže pôsobiť podľa jednotného súboru predpisov v celej EÚ, ale musí byť veľká, so základným imaním najmenej 120 000 EUR (131 000 USD). Giganti môžu pôsobiť od Madeiry až po Bratislavu, ale pre väčšinu spoločností je jednotný trh stále nedosiahnuteľným cieľom.
Stíhačku F-35 a tank Abrams vyrába mnoho spoločností a subdodávateľov v rôznych štátoch USA. V Európe naopak politici v jednotlivých krajinách chránia celé priemyselné odvetvia, pretože ich znovuzvolenie závisí od národného hospodárstva, nie od hospodárstva celej EÚ. Preto Poľsko nakupuje tanky od Južnej Kórey, hoci Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a samotné Poľsko tiež vyrábajú tanky.
Podriadenie záujmov Európy národným záujmom jej členských štátov je dnes jasne viditeľné v jadrovom priemysle. Poľská vláda chce v Poľsku jadrovú elektráreň navrhnutú v USA, Maďarsko chce ruskú jadrovú elektráreň a Nemci nechcú žiadnu jadrovú energiu. Na papieri je však EÚ v tejto oblasti lídrom - po USA je druhým najväčším výrobcom elektriny z jadrovej energie na svete, pričom Čína je ďaleko za ňou.
Európa môže byť svetovou veľmocou. Ale kým sa vlády krajín EÚ budú zodpovedať len voličom svojich krajín, tak sa to nestane. Namiesto toho bude Európa naďalej diskutovať o potrebe spoločnej výroby munície alebo výskumných projektov, ale umelá inteligencia sa bude naďalej vyvíjať oddelene v centrách vo Francúzsku, Veľkej Británii, Poľsku alebo Nemecku.
Potom sa môžeme tešiť, že európske krajiny majú niekoľko miliónov vojakov a spoločný rozpočet na výskum prevyšujúci rozpočet Číny. Ale stále to bude papierový tiger.
To have unlimited access to our content including in-depth commentaries, book reviews, exclusive interviews, PS OnPoint and PS The Big Picture, please subscribe
Although Donald Trump got off to a good start, with equity prices hitting all-time highs in anticipation of pro-growth policies, investor confidence has vanished, tanking the stock market. With the president deliberately undermining the foundations of US prosperity, one must ask why he is doing it, and what could stop him.
offers three explanations for a set of policies that have sent investor confidence into a tailspin.
The US administration’s plan to impose “reciprocal” import tariffs could severely curtail key Indian exports, including chemicals, metals, auto parts, and pharmaceuticals, leading to job losses and undermining fiscal stability. India has little choice but to lower its own tariffs while negotiating improved access to the US market.
urges policymakers to brace for the impact – known and unknown – of the US administration’s trade policies.
Less than two months into his second presidency, Donald Trump has imposed sweeping tariffs on America’s three largest trading partners, with much more to come. This strategy not only lacks any credible theoretical foundations; it is putting the US on a path toward irrevocable economic and geopolitical decline.
Log in/Register
Please log in or register to continue. Registration is free.
VARŠAVA - Nepriateľský režim amerického prezidenta Donalda Trumpa konečne prinútil Európu, aby sa prebudila. Keďže americkí predstavitelia spochybňujú transatlantické spojenectvo, nastupujúci nemecký kancelár Friedrich Merz nedávno presvedčil zákonodarcov, aby prehodnotili "dlhovú brzdu" krajiny, aby sa mohli zvýšiť výdavky na obranu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala na vytvorenie fondu vo výške 800 miliárd EUR (872 miliárd USD) na posilnenie tvrdej sily EÚ. A britský premiér Keir Starmer sa zaviazal zvýšiť výdavky na obranu na 2,5 % HDP do roku 2027 a dúfa, že do roku 2030 dosiahnu 3 %.
To všetko je už dávno potrebné. Ako sa začiatkom marca vyjadril poľský premiér Donald Tusk, je absurdné, že "500 miliónov Európanov žiada 300 miliónov Američanov, aby ich bránili pred 140 miliónmi Rusov". Tusk mal na mysli, že Európa má obrovský obranný potenciál, oveľa väčší ako Rusko a dokonca väčší ako Spojené štáty, ktoré garantujú bezpečnosť Európy od konca druhej svetovej vojny.
Tusk má, samozrejme, pravdu: V krajinách EÚ, ako aj v Spojenom kráľovstve a Nórsku žije viac ako 500 miliónov ľudí. A ak k nim pripočítame Turecko, Ukrajinu a Kanadu, toto číslo sa blíži k 700 miliónom. Tieto krajiny majú približne tri milióny aktívnych vojakov a ďalších 1 - 1,5 milióna záložníkov. Z matematického hľadiska sa teda Európa nemá čoho obávať, ani keby Trump vystúpil z NATO alebo podmienil americkú reakciu na agresiu voči spojencovi, povedzme, zrušením ciel na dovoz z USA zo strany spojenca.
To je sotva vzdialený scenár. Poľsko musí brať vážne hrubé poznámky Elona Muska na adresu nášho ministra zahraničných vecí. Nemôžeme si dovoliť ani odmietnuť hrozbu nastupujúceho veľvyslanca USA o "odvetných opatreniach", ak naša vláda zavedie daň na spoločnosti Google a Apple. Neprekáža nám, že iné krajiny s takouto daňou - ktoré však nemajú spoločnú hranicu s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou - podobnej hrozbe zo strany USA nečelili.
Dnes nikto nemôže zaručiť, že Trump bude dodržiavať článok 5 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého útok na jedného člena NATO je útokom na všetkých. Bude líder krajiny EÚ alebo NATO napadnutej Ruskom verejne pranierovaný a šikanovaný Trumpom a viceprezidentom J. D. Vanceom v Oválnej pracovni, ako sa to stalo Volodymyrovi Zelenskému?
Našťastie európski politici si uvedomujú, čo treba urobiť. Myšlienka francúzskeho prezidenta Emmanuela Macronarozšíriť francúzsky jadrový dáždnik na všetky európske krajiny NATO je dobrým východiskom, rovnako ako diskusie o vybudovaní európskeho zbrojného priemyslu, ktorý dnes v mnohých krajinách EÚ prakticky neexistuje. Napríklad zbrane a munícia, ktoré Portugalsko každoročne vyrobí, by mohli zaplatiť nákup iba šiestich alebo siedmich tankov Abrams.
Winter Sale: Save 40% on a new PS subscription
At a time of escalating global turmoil, there is an urgent need for incisive, informed analysis of the issues and questions driving the news – just what PS has always provided.
Subscribe to Digital or Digital Plus now to secure your discount.
Subscribe Now
Problém spočíva v tom, že v Európe chýba skutočné zjednotenie trhu. Predstavte si, že vediem jednoosobovú spoločnosť v Poľsku. Ak by som chcel pôsobiť v inej krajine EÚ, musel by som absolvovať toľko formálnych postupov - registráciu, otvorenie bankového účtu, oboznámenie sa s vnútroštátnymi predpismi (zákonník práce, pravidlá bezpečnosti práce, ochrana životného prostredia, ochrana osobných údajov a ďalšie) -, že nemá ekonomický zmysel sa o to pokúšať. V praxi to znamená, že malý podnik z jednej krajiny EÚ nemôže pôsobiť v inej krajine.
Uvedomuje si to aj samotná EÚ, a preto vytvorila osobitný štatút spoločnosti, ktorý sa oficiálne nazýva európska spoločnosť. Takáto spoločnosť môže pôsobiť podľa jednotného súboru predpisov v celej EÚ, ale musí byť veľká, so základným imaním najmenej 120 000 EUR (131 000 USD). Giganti môžu pôsobiť od Madeiry až po Bratislavu, ale pre väčšinu spoločností je jednotný trh stále nedosiahnuteľným cieľom.
Stíhačku F-35 a tank Abrams vyrába mnoho spoločností a subdodávateľov v rôznych štátoch USA. V Európe naopak politici v jednotlivých krajinách chránia celé priemyselné odvetvia, pretože ich znovuzvolenie závisí od národného hospodárstva, nie od hospodárstva celej EÚ. Preto Poľsko nakupuje tanky od Južnej Kórey, hoci Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a samotné Poľsko tiež vyrábajú tanky.
Podriadenie záujmov Európy národným záujmom jej členských štátov je dnes jasne viditeľné v jadrovom priemysle. Poľská vláda chce v Poľsku jadrovú elektráreň navrhnutú v USA, Maďarsko chce ruskú jadrovú elektráreň a Nemci nechcú žiadnu jadrovú energiu. Na papieri je však EÚ v tejto oblasti lídrom - po USA je druhým najväčším výrobcom elektriny z jadrovej energie na svete, pričom Čína je ďaleko za ňou.
Európa môže byť svetovou veľmocou. Ale kým sa vlády krajín EÚ budú zodpovedať len voličom svojich krajín, tak sa to nestane. Namiesto toho bude Európa naďalej diskutovať o potrebe spoločnej výroby munície alebo výskumných projektov, ale umelá inteligencia sa bude naďalej vyvíjať oddelene v centrách vo Francúzsku, Veľkej Británii, Poľsku alebo Nemecku.
Potom sa môžeme tešiť, že európske krajiny majú niekoľko miliónov vojakov a spoločný rozpočet na výskum prevyšujúci rozpočet Číny. Ale stále to bude papierový tiger.